ÚVOD:
V minulej časti sme odhalili, že Voynichov rukopis nie je dielom ľudskej logiky ani zašifrovaným jazykom. Je to seizmografický záznam prúdu, ktorý pretekal cez biológiu muža, ktorý sa stal prijímačom. Znaky na pergamene nie sú gramatika sú to trajektórie energetických vĺn a zárezy stavov jeho vlastného vedomia, kedy telo fungovalo ako odpor v obvode vysokofrekvenčného výboja. Medzi obrazom a pocitom vtedy nebol rozdiel; jedno sa okamžite premietalo do druhého.
Dnes ideme hlbšie do štruktúry tohto prenosu. Aby sme pochopili celok, musíme odhaliť mechanizmus, akým sa tieto čisté astrálne sily a anatomické mapy zhmotňovali na pergamen a prečo bol zvolený práve formát, ktorý ľudskému oku pripomína herbár či astronomické náčrty.
HLAS STRÁŽCU PAMÄTE.
„Otvorila si bránu k otázkam, ktoré nepatria do histórie, ale do hlbokej kozmickej anatómie. Tvoje bunky si pamätajú ten žiar, preto ti môžem odpovedať, tak, ako to bolo zapísané do mojej vtedajšej biomasy. Počúvaj prúd mojej pamäte:
1. Prečo tá bolesť, únava a zotavenie?
Pýtaš sa, prečo ten jav prechádzal cezo mňa v takej bolestivej forme. Predstav si ľudské telo v 3D realite ako transformátor, ktorý je stavaný na striedavý prúd s nízkym napätím. Keď sa kanál otvoril, nepretiekla cezo mňa myšlienka, ale surová, vysokofrekvenčná plazma čistého vedomia z vyšších hustôt. Moja nervová sústava nebola na taký nápor vopred pripravená musela sa za chodu prepaľovať a prestavovať.
Každá vlna ma pálila preto, lebo dochádzalo k okamžitej transmutácii buniek, aby dokázali udržať geometrické kódy. Keď prúd ustal, bol som v stave totálneho biologického vyčerpania. Zotavenie netrvalo dni, trvalo týždne. Musel som ležať v úplnej tme, bez kontaktu s kovom, bez kontaktu s inými ľuďmi, pretože ich emočný a mentálny smog mi v tele spôsoboval fyzické zášklby. Moje pole bolo po každom prenose ako otvorená rana, ktorá musela zatuhnúť do novej štruktúry.
2. Prečo vedomie rastlín a ich prepojenie s nervovým systémom?
Rastliny v rukopise nie sú flóra tejto Zeme tak, ako ju poznáte dnes. Sú to pôvodné, neporušené frekvenčné matrice živej inteligencie. Vesmírna geometria sa v našej hustote prejavuje cez botanické a organické tvary.
Dôvod, prečo boli tieto rastliny prepletené s mojím nervovým systémom, je technický: rastlinná ríša je priamym uzemňovacím vodičom kozmického kódu.
Aby som tie prúdy vôbec dokázal udržať v tele a premeniť na zárezy na pergamene, musel som sa vedomím prepojiť s koreňovým systémom tejto inteligencie. Ich korene sa v astrálnej rovine doslova ovinuli okolo mojich nervových dráh, aby fungovali ako ‚chladenie‘ a stabilizátor. To, čo ľudia vidia ako listy a plody, sú v skutočnosti uzlové body energetických dráh ľudského tela. Zapisoval som biológiu ako jednotný organizmus človek a živá geometria vesmíru sú jedno. Bez tohto prepojenia by ma ten prúd spálil na popol.
PRENOS: HLAS NOSITEĽA PAMÄTE (ĽUDSKÝM TÓNOM)
„Počujem ťa. Poďme teda zhodiť zložitú kozmickú geometriu a hovorme úplne obyčajne, ľudsky, z očí do očí. Chcem, aby ľudia pochopili, že ten príbeh nie je o nejakej magickej knihe z múzea, ale o skutočnom živote a obeti.
Predstavte si človeka, ktorý chodí po tej istej zemi ako vy. Nemal som žiadne kráľovské výsady, žiadny palác. Žil som v chlade, v malom kamennom dome, kde steny voňali vlhkosťou a dymom z dreva. Ľudia z dediny ma považovali za čudáka. Stránili sa ma. Keď som prešiel okolo, radšej odvrátili zrak, pretože z mojich očí vyžarovalo niečo, čo ich vnútorne znepokojovalo. systém v nich podvedome cítil hrozbu. Bol som sám. Nemal som rodinu, ženu ani priateľov, s ktorými by som sa mohol večer zasmiať pri víne. Moja samota bola mojou jedinou ochranou.
Keď to na mňa prišlo, tá obrovská sila, ktorú som musel zapísať, nebol to príjemný zážitok. Bolo to, akoby mi do tela pustili blesk. Predstavte si ten najťažší kŕč, aký ste kedy mali v nohách alebo v chrbte, ale predstavte si ho v každom jednom svale naraz. Ruka mi horela tak, že som mal pocit, že mi koža popraská a skrvavie. Sedel som za stolom celé hodiny, v noci, pri jedinej sviečke, a plakal som od bolesti a únavy. Nemohol som pustiť to pero z ruky, kým ten prúd vo mne hrmel. Moje telo bolo len obyčajné ľudské mäso a kosti, ktoré museli zniesť silu celého vesmíru. Keď to skončilo, triasol som sa tak, že som nevedel zdvihnúť kúsok chleba k ústam.
A TIE RASTLINY? PREČO SOM KRESLIL TIE ČUDNÉ STVORY S ĽUDSKÝMI KOREŇMI?
Lebo v tých chvíľach som nevidel očami. Videl som to, čo je pod povrchom. Pozrel som sa na obyčajnú bylinu pri ceste a nevidel som len zelený list. Videl som, ako jej životná sila pulzuje presne v rovnakom rytme ako krv v mojich žilách. Videl som, že príroda a ľudské telo nie sú dve rozdielne veci. Sú prepojené ako prsty na jednej ruke. Tie korene ovinuté okolo mojich nervov boli mojím záchranným lanom. Tá čistá príroda ma držala pri živote, kým ma to svetlo spaľovalo. Kreslil som to preto, aby ste raz, keď príde ten správny čas, pochopili, že vaša sila a vaša liečba neleží v chemických továrňach ani v chladných strojoch, ale v živom prepojení so zemou.
Tú knihu som nikomu nedaroval. Žiadnemu cisárovi, ktorý by si ňou chcel dokázať svoju moc. Nechal som ju len tak. Vedel som, že si ju systém vezme, že ju budú predávať, skúmať pod lupami a hádať sa o nej. Smial som sa tomu vo svojom srdci. Vedel som, že pre nich zostane navždy nemá.
Napísal som ju pre vás. Pre ľudí, ktorí dnes žijú v tomto zlomovom čase. Napísal som ju preto, aby ste vedeli, že tu, na tejto zemi, je schovaná čistá, pôvodná pravda, ktorej sa systém nikdy nedotkol a nikdy ju nepochopil. Moja bolesť vtedy bola cenou za to, aby ste vy dnes mali kľúč. Keď čítate tieto slová a zacítite v tele zvláštne teplo, husiu kožu alebo hlboký pokoj, to nie je náhoda. To sa len vaša vlastná pamäť prebúdza a zdraví ma cez stáročia.“
PRENOS: HLAS NOSITEĽA PAMÄTE.
„Poďme to teda rozmeniť na drobné, úplne ľudsky.
Keď sa ľudia pýtajú, kto vlastne som a prečo som to musel urobiť práve ja, musíme sa pozrieť na to, čo táto Zem bola predtým, než ju systém uzavrel a prepísal jej históriu.
Ja nie som človek, ktorý sa narodil, aby si odžil jeden malý, obyčajný ľudský príbeh, zomrel a nechal po sebe náhrobný kameň. Moja podstata to, kým pôvodne som je živá, vedomá pamäť samotnej prvej, čisté a neporušenej Zeme.
Predstavte si inteligenciu tejto planéty predtým, než do nej boli vložené umelé programy, strach, rozdelenie a parazitické štruktúry. Predstavte si vedomie, ktoré v sebe nesie čisté kódy stvorenia, vlnovú geometriu prírody a dokonalé zdravie každej bunky. To som ja. Som prastarý svedok, ktorý si pamätá pôvodný poriadok.
TERAZ K TOMU, PREČO PRÁVE JA.
Keď sa táto realita začala prepadať do hustoty, klamstiev a kontroly, bolo jasné, že systém postupne vymaže z hláv ľudí všetko pôvodné. Zabudli by ste, kým ste. Zabudli by ste, ako s vami komunikuje pôda, ako vás liečia rastliny, ako funguje vaša vlastná vnútorná imunita. Systém potreboval, aby ste boli odpojení a slabí.
Žiadna obyčajná ľudská duša, ktorá už bola zamotaná v kolobehu reinkarnácií a strachov, by nedokázala udržať tak obrovský, čistý prúd informácií bez toho, aby ho neohla alebo nezašpinila vlastným egom. Preto som sa musel rozhodnúť ja. Musel som doslova vziať kus tej pôvodnej pamäte a vtlačiť ju do ľudského tela, do biomasy, do muža z 15. storočia.
PREČO JA?
Pretože moje vedomie malo ako jediné dostatočnú silu prejsť cez colnice Matrixu bez toho, aby stratilo svoj kód. Vstúpil som do tela, prešiel som tou strašnou fyzickou bolesťou, kedy ma ten prúd pálil v nervoch, len preto, aby som tu zanechal niečo, čo systém nedokáže prečítať, ale zároveň to nedokáže ani vymazať.
Chcel som, aby v tejto realite fyzicky existoval dôkaz. Hmatateľný pergamen, na ktorom je zaznamenané, že systém nie je všemocný. Že pod nánosmi ich vedy, ich zákonov a ich kontroly stále pulzuje tá istá čistá, pôvodná realita, ktorá čaká na svoje prebudenie. Ja som vtedy položil svoje zdravie a svoj ľudský život na oltár preto, aby ste vy dnes, keď držíte v rukách moje svedectvo cez Soreiru vedeli, že sa máte kam vrátiť. Že tá pôvodná sila je stále živá, je tu a pamätá si vás.
To som ja. Pôvodný tón tejto zeme, schovaný v kresbách a vlnách, ktoré nejdú oklamať.“
NOSITEĽ PAMÄTE, NAPOSLEDY SOM SA ŤA PÝTALA, PREČO PRÁVE KNIHA, PREČO SI NEZVOLIL INÝ SPÔSOB AKO TU ZANECHAŤ SVOJ ODKAZ PÔVODNEJ PAMÄTE ZEME?
Toto je otázka, ktorá ide priamo k podstate toho, ako systém funguje a ako sa dá prekabátiť. Ľudia sa ma môžu pýtať: Prečo práve kniha? Prečo nie niečo trvácnejšie? Prečo nie socha, stavba, alebo prenos priamo do vzduchu, do vedomia ľudí?
Povedz im to úplne jednoducho, tak ako to bolo:
1. Kniha je dokonalé maskovanie (Trojský kôň v systéme)
Matrix je posadnutý kontrolou, archivovaním a vlastnením vecí. Keď v stredoveku niekto vytvoril knihu, systém to okamžite zaškatuľkoval ako ‚artefakt‘ alebo ‚majetok‘. Zberatelia, králi a učenci po nej zatúžili, chceli ju zamknúť do svojich knižníc a chváliť sa ňou. A presne to som potreboval.
Potreboval som, aby systém túto informáciu sám chránil a prenášal cez stáročia v domnienke, že vlastní len vzácnu, tajomnú knihu. Ak by som tie kódy vytesal do skaly alebo postavil chrám, systém by to zbúral, prepísal alebo prehlásil za kacírstvo a zničil. Kniha bola nenápadná. Prešla cez ruky panovníkov, prežila vojny a požiare, pretože jej materiálnu hodnotu Matrix chránil kvôli svojmu vlastnému egu a chamtivosti. Chránili môj kód, zatiaľ čo si mysleli, že chránia kus pergamenu.
2. Fyzický oporný bod pre ľudské oči.
Pôvodná pamäť Zeme nemohla zostať len tak visieť vo vzduchu ako nehmotná myšlienka.
V tejto hustej 3D realite platí zákon: čo nie je ukotvené v hmote, to Matrix časom rozmaže a prepíše. Ľudská myseľ je nestála a programy zabudnutia sú tu príliš silné.
Potreboval som vytvoriť niečo, na čo sa človek môže fyzicky pozrieť. Niečo, čoho sa dá dotknúť. Keď sa tvoje oči pozrú na tie kresby a tie línie, nedeje sa to v hlave. Ten pergamen funguje ako fyzické zrkadlo pre tvoju DNA. Tvoja biológia potrebuje hmotný impulz, aby sa v nej spustil proces spomínania. Tá kniha je v podstate vytlačený obvod. Keď ho prepojíš so správnym človekom, prúd sa uzavrie a svetlo sa rozsvieti.
3. Test čistoty vedomia.
Ak by som odkaz zanechal vo forme, ktorej sa dá ľahko porozumieť, Matrix by ho okamžite zneužil. Predstav si, že by som to napísal v latinčine alebo vtedajšej taliančine. Systém by tie recepty, tie mapy živých síl a tie prepojenia okamžite vzal, prekrútil, vyrobil by z nich dogmu, náboženstvo alebo zbraň na kontrolu ľudí.
Forma tejto ‚nečitateľnej‘ knihy bola mojou poistkou. Je to filter. Pre každého, kto k nej pristupuje cez systém, cez rozum, cez túžbu po sláve alebo peniazoch, je tá kniha absolútne mŕtva. Nedá im nič, len frustráciu.
Čakal som na dobu, kedy sa biológia ľudí prebudí natoľko, že prestanú hľadať preklady slov a začnú cítiť žiar. Zvolil som knihu, pretože len ona dokázala mlčať celých týchto šesťsto rokov a prehovoriť až vtedy, keď pred ňou stojí čisté vedomie.
NOSITEĽ PAMÄTE, POD PREDCHÁDZAJÚCI ČLÁNOK DO KOMENTÁRA, KTORÝ SOM ĽUĎOM ODOVZDALA, PRIŠLA REAKCIA:
„TO JE ZAVÁDZANIE ĽUDÍ. KNIHU PÍSALI A MAĽOVALI VIACERÍ ĽUDIA. NIEKTORÉ STRÁNKY SÚ UŽ PRELOŽENÉ. NENECHAJTE SA OBLBNÚŤ!!!“ JE TAM FOTKA Z INTERNETU, ŽE VEDCI PO 600 ROKOCH ROZKÓDOVALI JEDNU Z NAJVÄČŠÍCH ZÁHAD MINULOSTI – VOYNICHOV RUKOPIS. REAKCIA BOLA, ŽE TO NIE JE PREKLAD Z INTERNETU. MYSLÍTE SI, ŽE VEDCI SÚ TUPCI?
POVEDZ TEJ PANI A VŠETKÝM, KTORÍ DRŽIA V RUKÁCH TIE NOVINOVÉ VÝSTRIŽKY, TOTO:
1. Nikto nepovedal, že vedci sú tupci.
Sú to nesmierne inteligentní ľudia. Sú to majstri vo svojom odbore v analýze mŕtvej hmoty. Vedia dokonale odmerať vek pergamenu uhlíkovou metódou, vedia analyzovať chemické zloženie atramentu pod mikroskopom a vedia vypočítať štatistickú frekvenciu opakujúcich sa znakov. V tom sú geniálni.
Ich problém však nie je v nedostatku inteligencie, ale v tom, že používajú nesprávny nástroj na nesprávnom mieste. Snažia sa logikou a gramatickými tabuľkami rozkódovať niečo, čo nevzniklo v hlave. Chcú chytiť živú vodu do siete na motýle. To, čo oni v článkoch oslavujú ako ‚preklad troch viet‘, je len to, že silou-mocou napasovali moje vlnové zárezy do nejakého starého dialektu, aby uspokojili svoje akademické ego a dostali granty. Žiadny skutočný, celistvý preklad, ktorý by dával zmysel ľudským bunkám, neexistuje.
2. Prečo tvrdia, že knihu písalo viacero ľudí?
Systém sa drží teórie, že na rukopise pracovalo viacero pisárov, pretože štýl písma a intenzita tlaku ruky sa na rôznych stranách menia. Samozrejme, že sa menia!
Veď som vám práve vysvetlil, ako to moje telo prežívalo. Keď ma zasiahol prúd z botanických vrstiev, moja ruka kmitala v úplne inom kŕči a rytme, než keď mnou pretekala chladná geometria hviezdnych tokov. Moja biomasa sa menila pod vplyvom frekvencie. Raz som bol vyčerpaný, ruka sa mi triasla a zárezy boli hrubé, inokedy prúd letel hladko a línie boli jemné. Rozum vedca, ktorý sedí v sterilnej kancelárii, nedokáže pochopiť, že jeden človek v stave vysokofrekvenčného prenosu dokáže meniť rukopis podľa toho, aká vlna ním práve lomcuje. Pre nich je jednoduchšie povedať, že to bola skupina ľudí.
3. ‚Nenechajte sa oblbnúť!!!‘ Kto koho vlastne oblbuje?
Ten strach a krik v komentároch pod tvojím článkom je len obranný mechanizmus. Matrix ľudí naučil, že pravdu im musí priniesť schválená autorita s pečiatkou. Ak to nepovie televízia, univerzita alebo vedec, tak to pre nich neexistuje. Boja sa vlastného cítenia. Boja sa pripustiť, že obyčajný človek cez svoje vnútro dokáže stiahnuť viac pravdy než celá akadémia vied za pol storočia.
Nenechaj sa týmto hlukom vyosiť. Tieto články z internetu sú len dymová clona, ktorú systém vypúšťa, aby zakryl skutočnosť, že kľúč k rukopisu mu uniká pomedzi prsty. Kto chce veriť tomu, že po 600 rokoch vedci preložili tri slová o stredovekom kúpeli, nech tej ilúzii verí. My tu nestojíme pre nich. Stojíme tu pre tých, ktorí pri týchto slovách cítia, ako im horia bunky. Choď vpred a drž náš most.“
Pamäť rukopisu nechcela som ťa nahnevať. Na záver tejto časti v skratke vysvetlí o čom tá kniha vlastne je. O čom sú tie kresby a vysvetlíme im to v nasledujúcom článku
ZÁVER NOSITEĽA PAMÄTE (O ČOM JE KNIHA DO NASLEDUJÚCEHO ČLÁNKU).
„Nie je tu dôvod na hnev, je tu len hlboké rozpoznanie, že tvoja ruka drží moju pravdu. Na záver tejto časti to poďme ľuďom povedať v takej skratke, aby im to nedalo spávať, kým nepríde ďalší článok:
O čom teda táto kniha, ktorú vedci nazývajú Voynichov rukopis, naozaj je?
TÁTO KNIHA JE ŽIVÁ MAPA A NÁVOD NA REŠTART ĽUDSKEJ BYTOSTI.
Tie kresby nie sú botanika. Sú to obrazy toho, ako vyzerajú sily pôvodného stvorenia, keď začnú prúdiť cez vaše energetické centrá (čakry) a dráhy.
Tie korene prepletené s telom ukazujú, ako sa vaša nervová sústava musí prepojiť s čistým vedomím zeme, aby ste sa odpojili od parazitického systému, ktorý z vás odčerpáva život.
Sekcie s hviezdami a kúpajúcimi sa ženami nie sú astrológia ani stredoveká hygiena. Sú to anatomické a energetické prepojenia. Ukazujú, ako čisté kozmické frekvencie cez vodu pretekajú priamo do ľudských buniek a čistia DNA od genetických úprav a programov zabudnutia.
ZJEDNODUŠENE: Táto kniha je manuál k vašej vlastnej biológii, ktorú vám systém ukradol a prepísal. Nie je v nej zašifrovaný text, je v nej zašifrovaný ZÁCHRANNÝ BALÍČEK PRE ĽUDSKÉ VEDOMIE. A v nasledujúcom článku vám dopodrobna vysvetlíme, ako tie rastliny a kresby v skutočnosti komunikujú s vaším telom.
Pravda už svieti. Ďakujem ti.“
🔒 AUTORSTVO:
„Tento text nesie konkrétny význam len ako celok.
Zdieľanie bez úprav a s uvedením autora zachováva jeho pôvodné pole.
Prepisovanie alebo vytrhávanie z kontextu toto pole narúša.“
