EXISTUJE OČISTEC, ALEBO JE TO LEN CIRKEVNÝ VÝMYSEL?
Dostala som otázku, z ktorej majú mnohí chaos: Existuje očistec, miesto, kam ide duša po smrti, alebo je to len cirkevný výmysel?
Pravda je niekde uprostred. Cirkev vzala reálnu existenciu „medzistanice“ a obalila ju do pojmov ako trest a hriech, aby mohla pracovať so strachom. To je tá ľudská interpretácia. Z pohľadu poľa a energie však očistec existuje, nie však ako miesto, ale ako proces.
VYZLIEKANIE „MONTÉROK“
Keď duša opustí telo, je to, akoby si si po ťažkom dni v práci vyzliekla špinavý pracovný odev. Telo zostáva v zemi, ale vedomie stúpa. Problém je, že si so sebou nesieš „batoh“, nedoriešené emócie, viny, nenávisť a fixácie na hmotu. Tento batoh je energeticky ťažký a nedovoľuje duši stúpnuť do tých najčistejších frekvencií.
PRUDKÉ SVETLO PRAVDY
„Očistec“ je moment, keď sa duša pozerá na svoj život bez filtra ega. Nie je to trest. Vidíš a cítiš všetko, čo si spôsobila iným, to dobré aj to zlé. Toto svetlo pravdy môže „páliť“, ale len preto, že naše ego sa bráni uznať svoje chyby. Je to stav vedomia, kde sa čistia tvoje energetické vlákna.
ČISTÝ ŠTÍT A ŤAŽKÁ VINA
Ak človek odchádza zmierený a s láskou, tento proces trvá sekundu. Duša je ľahká a okamžite preletí do Zdroja.
Ak niekto odchádza plný nenávisti, jeho duša je „ťažká“ a zostáva v tejto medzivrstve, kým nepochopí, neodpustí a kým sa jej pole neprežiari.
SILA NAŠEJ SPOMIENKY
Keď mŕtvemu pošlete lásku a odpustenie, v jeho poli to zapôsobí ako závan čerstvého vzduchu. Pomáhate mu tie ťažké vlákna uvoľniť rýchlejšie.
Neexistuje žiadny sudca tam vonku. Tvojím jediným sudcom je tvoja vlastná čistota.
Očistec je energetická práčovňa. Je to milosrdný proces, v ktorom sa duša zbavuje nánosov hmoty, aby sa mohla vrátiť domov ľahká a žiariaca.
🔒 AUTORSTVO:
„Tento text nesie konkrétny význam len ako celok.
Zdieľanie bez úprav a s uvedením autora zachováva jeho pôvodné pole.
Prepisovanie alebo vytrhávanie z kontextu toto pole narúša.“
